Presná príčina celiakie nie je známa. Je to porucha, ktorá nastane keď imunitný systém zle reaguje na potraviny, ktoré obsahujú lepok. Jedinci, ktorí majú v rodinnej anamnéze toto 
ochorenie, majú vyššie riziko vzniku celiakie. Ak ju majú Vaši rodičia či súrodenci, mali by ste sa dať na ňu otestovať. Celiakia sa diagnostikuje testovaním vzorky Vašej krvi. Dá sa však diagnostikovať aj prostredníctvom testovania malej vzorky tkaniva z Vášho tenkého čreva. Ak by ste celiakiu neliečili, môžu sa u Vás vyvinúť komplikácie. Tou najväčšou je podvýživa. Preto je potrebné dodržiavať prísnu diétu. Celiakia sa často objavuje u pacientov, ktorí trpia na diabetes či majú ochorenie štítnej žľazy.
Čo môže celiatik jesť?
Vaša strava môže byť naozaj bohatá, aj keď ste celiatik. Vždy je však potrebné skontrolovať obal výrobku, ktorý idete jesť. Výrobok nesmie obsahovať zakázané látky. Po kontrole etikiet si môžete pochutiť napríklad na ryži, kukurici, pohánke a zemiakoch. Celiatici môžu jesť aj mliečne výrobky, ovocie, zeleninu, hydinu, ryby či víno. Ak sa neviete vzdať pečiva a sušienok, dajú sa zohnať aj bezlepkové. Na internete nájdete množstvo receptov na chutné bezlepkové koláče či pizzu. Celiatikom sa často predpisujú aj výživové doplnky ako vápnik, železo, vitamín B12, D a K či kyselina listová. Do stravy by ste mali zaradiť jogurty, ktoré priaznivo pôsobia na trávenie. Črevný zápal zmierňujú rybacie oleje. Pomoc môžete nájsť aj v bylinnej liečbe. Imunitný systém výborne naštartuje voduľka kanadská, či extrakt z olivových listov. Vhodné sú tiež čaje z harmančeka a brestu červeného. Celiatikom môže pomôcť aj praslička, ktorá má protizápalové účinky. Ak budete piť prasličkový čaj trikrát denne, môžete znížiť črevný zápal a zároveň budete posilňovať Váš imunitný systém.
Pri cukrovke telo buď prestane vyrábať dostatok inzulínu, ktorý sa tvorí v pankrease (diabetes mellitus 1. typu), alebo nevyužíva inzulín správne (diabetes mellitus 2. typu). V oboch prípadoch poruchy dochádza k zvýšeniu koncentrácie krvného cukru (hyperglykémia).
Cukor, glukóza, inzulín
Jedlo, ktoré organizmus prijíma, telo premieňa na jednoduchšie látky, ktoré potom spracováva. Uhľohydráty – škrob, cukry, ale aj alkohol prechádzajú chemickými reakciami, na konci ktorých vzniká najjednoduchší cukor – glukóza. Glukóza je pre telo zdroj energie, z tráviaceho traktu sa krvou dostáva k bunkám celého tela. Na to, aby sa glukóza dostala do vnútra bunky a tam sa premenila na energiu, potrebuje inzulín. Inzulín je hormón, ktorý produkuje podžalúdková žľaza – pankreas. Po jedle, keď je v tele dostatok glukózy, vyplavuje sa aj inzulín, ktorý glukóze „otvára“ vchod do bunky.
Pri cukrovke telo buď prestane vyrábať dostatok inzulínu, ktorý sa tvorí v pankrease (diabetes mellitus 1. typu), alebo nevyužíva inzulín správne (diabetes mellitus 2. typu). V oboch prípadoch poruchy dochádza k zvýšeniu koncentrácie krvného cukru (hyperglykémia). Práve vysoká hladina cukru v krvi spôsobuje u diabetických pacientov poškodenie krvných ciev, čo vedie k závažným zdravotným komplikáciám, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie pacienta.
Príčiny vzniku
Medzi najčastejšie príčiny vzniku cukrovky (diabetes mellitus) patria
- genetické faktory
- zvýšená produkcia niektorých hormónov zvyšujúcich hladinu glukózy v krvi
- niektoré lieky (kortikosteroidy)
- chronický zápal podžalúdkovej žľazy
Pri cukrovke 2. typu zohráva významnú rolu aj nesprávna životospráva a s ňou spojená obezita.
Typy choroby (klasifikácia)
Rozlišujú sa dve hlavné formy cukrovky:
Cukrovka 1. typu
Predtým sa označoval aj ako inzulín-dependentný alebo juvenilný typ cukrovky. Je geneticky podmieneným ochorením, ktoré sa zvyčajne vyskytuje u detí a mladých ľudí. Pri tomto type pankreas produkuje len veľmi malé množstvo inzulínu alebo neprodukuje žiaden. Pacienti ho musia dostávať injekčnou formou – často niekoľkokrát denne.
Cukrovka 2. typu
Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí nad 45 rokov a pri vysokom percente pacientov je spojený s obezitou. Príčinou tohto ochorenia je obyčajne stav, keď organizmus produkuje často dostatočné, ba dokonca aj zvýšené množstvo inzulínu. Inzulín je však nedostatočne účinný, lebo cieľové miesta v bunkách, na ktoré má účinkovať, reagujú na jeho pôsobenie len slabo alebo nereagujú vôbec (tzv. inzulínová rezistencia). Pacientom s cukrovkou 2. typu väčšinou stačí liečba diétou a tabletami, len pomerne malá časť z nich vyžaduje injekčné podávanie inzulínu.
